7. marca 2014

Vývinová dysfázia

Pred týždňom som nevedela, že také niečo existuje. 26. februára 2014 to diagnostikovali nášmu Hugovi (4 a pol roka), takže to už viem dosť dobre a zatiaľ veľmi, veľmi prežívam... No tento post ešte bez emócií, len teória - definície, diagnostika, typy, prejavy, prognóza, terapia. 

ČO JE VÝVINOVÁ DYSFÁZIA
- špecificky narušený vývin reči; vrodená porucha vývinu jazykových schopností; narušená komunikačná schopnosť; centrálne podmienené narušenie produkcie a porozumenia hovorenej reči. Trpí ňou 4 - 7% populácie. Je najčastejšou vývinovou poruchou osvojovania si hovorenej reči. Viac sa vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Podľa rôznych autorov približne 5 – 19 % deti z populácie si osvojuje rečové schopnosti atypicky a neskôr.

PRÍČINY
nejednoznačné; často ide o mozgovú dysfunkciu alebo jemné difúzne poškodenie mozgových štruktúr rečových zón ľavej hemisféry. Uvádza sa dedičnosť, komplikácie počas tehotenstva, počas pôrodu alebo popôrodnej adaptácie dieťaťa. 

DIAGNOSTIKA
Jednoznačne sa dá potvrdiť najskôr až medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa. Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo 5. – 7. roku, niekedy aj v staršom veku. Prvý má upozorniť pediater. Veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky je spolupráca logopéda a psychológa. Logopéd vyšetruje porozumenie reči, expresiu, rozbor gramatiky, výslovnosť dieťaťa. Psychológ vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách. Práve výraznejší rozdiel medzi verbálnym a neverbálnym skóre v teste v prospech neverbálneho, býva dôležitým potvrdením diagnózy vývinovej dysfázie. Po stanovení diagnózy je potrebné bližšie opísať silné a slabé stránky dieťaťa, pretože dve deti s vývinovou dysfáziou sa môžu od seba prejavmi veľmi líšiť aj napriek tomu, že majú primárne stanovenú rovnakú diagnózu. Existujú viaceré typy alebo podoby dysfázie a tiež intenzita príznakov (stupeň) dysfázie môže byť rôzny.

TYPY
1. receptívna  - reč sa nikdy normálnym spôsobom nerozvíja, pretože reč je vždy tvorená na základe porozumenia. Prvým prejavom poruchy je nedostatočný rozvoj aktívnej reči, poruchy porozumenia  v 2. a 3. roku života dieťaťa nemusia byť nápadné, pretože dieťa sa výborne orientuje aj neverbálne. V najťažších prípadoch (slovná hluchota) sa ale nereagovanie dieťaťa ne reč( alebo aj na ostatné zvuky) stáva nápadnou veľmi skoro a prognóza je potom väčšinou nepriaznivá. Okrem poruchy porozumenia reči bývajú pri tejto forme typické aj  poruchy pozornosti k verbálnym podnetom , inokedy je reč zle vnímaná len v prípade nevhodného prostredia (hluk) alebo rýchlej reči. Porucha môže byť v prvých vývinových obdobiach významne ovplyvnená aj vplyvmi prostredia hlučné prostredie bez vyčlenenia pre dieťa významných zvukov. Prítomné sú aj ďalšie problémy - viazne rozvoj symbolického a abstraktného myslenia, deti si ťažko osvojujú napr. názvy farieb, pojmy pre určenie polohy (hore, dolu, pred, za, na...) a vzťahové pojmy (veľký-malý, rovnaký-odlišný...)
2. fonologická - porucha rozlišovania zvukov a vnímania ich sekvencií. U detí tak dominujú obtiažne fonologické spracovania pri inak relatívne normálnom porozumení i neporušenej schopnosti tvorby motorického aktu reči. V dôsledku fonologickej poruchy je ale sťažená základná analýza rečových zvukov, a preto je vývin reči na počiatku výrazne oneskorený, s častými artikulačnými odchýlkami (zamieňanie, prehadzovanie hlások v slove).
3. expresívna - Vývin reči v predverbálnom období  nebýva zvyčajne ničím nápadný, prvé slová sa objavujú včas, ale potom sa už slovná zásoba dlho nerozširuje. Porozumenie reči sa vyvíja dobre. Dieťa má pritom skutočne veľký záujem o komunikáciu a dorozumieva sa gestami,  v takejto neverbálnej komunikácii sú deti často veľmi obratné a mnohí rodičia majú dojem, že dieťaťu sa len nechce rozprávať, pretože všetko dokáže povedať bez slov. Deti sa v období batoľaťa väčšinou nesnažia o imitáciu slov, a pretože bývajú do rozprávania často nútené, môžu byť niekedy v takých situáciách negativistické, odmietajú hovoriť, reagujú plačom...
4. zmiešaná

PREJAVY
Prvými typickými príznakmi  býva oneskorený vývin reči, pri ktorom deti tvoria menej slov oproti svojim rovesníkom, neskôr majú problémy so správnym tvorením viet a produkciou gramatických konštrukcií.  Často býva narušený aj vývin porozumenia reči. Niektoré deti môžu mať výrazne narušené porozumenie reči pri relatívne lepšej produkcii. Iné deti môžu mať najväčší problém so spájaním slov do viet, predložkovými spojeniami, používaním zvratných zámen (sa, si, som), skrátených tvarov osobných zámen (ti, mi, ho) a pod. Aj preto sa často zdá, že reč detí pripomína reč cudzincov učiacich sa po slovensky. K ďalším ťažkostiam v reči patrí často v ranom veku zhoršená zrozumiteľnosť toho, čo deti hovoria pre osoby v okolí dieťaťa. Veľkým problémom býva i schopnosť zapamätať si počutú inštrukciu, vetu, slovo a po chvíli ich zopakovať. Jedná sa o tzv. pracovnú alebo verbálno-akustickú pamäť detí, ktorá býva narušená.

Ľahšie deficity v porozumení sa maskujú dobrými intelektovými schopnosťami, alebo pochopením kontextu. Výrazné deficity sa prejavujú v pochopení zložitejších logicko-gramatických väzieb, pochopení predložkových väzieb. Vo výslovnosti  je prítomná horšia zrozumiteľnosť až nezrozumiteľná reč, časté komolenie dlhších menej známych slov, nepresné opakovanie slov, čo znamená že dieťa nemá vytvorený správny zvukový obraz slova. Časté sú problémy v sluchovom rozlišovaní podobne znejúcich slov (schopnosť odlíšiť znelé hlásky od neznelých bije-pije, mäkké od tvrdých byt-byť, dlhé od krátkych víla-vila). A problémy vo fonematickom uvedomovaní (slabikovanie – správne členenie slov na slabiky, vyčlenenie prvej slabiky, poslednej slabiky, uvedomovanie rýmov, tvorenie rýmov, uvedomovanie hláskovej štruktúry - tzv. meta schopnosti). Pre vývinovú dysfáziu sú charakteristické ťažkosti v tvorbe viet a gramatickej stavbe reči (v starších prácach sa VD nazývala tiež dysgramatizmus). Vety sú krátke, zle štylizované, deti si mýlia koncovky, málo alebo nesprávne používajú predložky. Námaha a neistota spojená s vyjadrovaním, často vedie k obmedzenej komunikácii a neochote hovoriť. Typickým znakom VD je obmedzený vývin slovnej zásoby. Mnohé slová deti nepoužívajú , ale ani nepoznajú. Dôvodov je niekoľko: slová sa nepresne sluchovo vnímajú, nezachytia sa v krátkodobej pamäti. Toto robí reč chudobnou. Náročné je aj chápanie a používanie symbolov a abstraktných pojmov. Napr. označenie farieb, geometrických tvarov, dní v týždni, kategórie ako ovocie, dopravné prostriedky a pod. Vyššie uvedené ťažkosti sa premietnu v tzv. pragmatickej rovine, keď má reč dieťaťa slúžiť na komunikáciu s okolím, na dosahovanie komunikačných cieľov – porozprávať príhodu alebo zážitok, opýtať sa na predmet záujmu,  rozprávať sa s kamarátmi. Deti s VD spravidla ťažko nadväzujú kontakt s inými deťmi, nevyhľadávajú spoločenské aktivity a spoločenské hry. Sú citovo viazané na najbližších členov rodiny, lebo sa s nimi najľahšie dorozumejú.
INÉ PRÍZNAKY
Hyperaktivita, poruchy pozornosti, zhoršená úroveň grafomotoriky, jemnej motoriky rúk, poruchy správania, zhoršená pravo-ľavá orientácia, orientácia v priestore. Znížená je celková psychická výkonnosť, zvýšená unaviteľnosť. Motorika: nejde o závažné poruchy často je to len ľahká neobratnosť: v hrubej motorike má dieťa ťažkosti pri chôdzi po schodoch, jazdení na trojkolke či kolobežke. V jemnej motorike - oromotorike je prítomná neobratnosť artikulačných orgánov a problémy v motorickom plánovaní reči. V grafomorike nesprávne držanie ceruzky, slabá kresba, vizuomotorická koordinácia, neobratnosť rúk pri navliekaní koráliek, strihaní, viazaní šnúrok. Deti si tiež zvyknú zamieňať pravú a ľavú stranu, horšie sa orientujú v priestore a v čase. Pamäť: deti s VD sa vyznačujú špecifickými ťažkosťami v tzv. pracovnej pamäti, najmä v jej sluchovej modalite. Deti majú problém aktívne podržať potrebnú informáciu po dobu riešenia úlohy. Napr. zopakovať a pochopiť význam dlhšej vety, písať vety počas diktátu, pri počítaní podržať všetky kroky riešenia. Učenie detí s VD sluchovou cestou je obtiažne. Okrem pamäťového kódovania mávajú problémy s výbavnosťou, s aktualizáciou slov z pamäti, čo sa  prejavuje napr. pri ústnych odpovediach. U detí s VD je lepšia zraková modalita – lepšie postrehujú podobnosti a rozdiely na obrázkoch, ale aj tu môžu byť pomalšie a menej pozorné. Zraková pamäť je teda lepšia, ale môže byť ovplyvnená inými deficitmi napr. deficitmi v pozornosti. Pozornosť je brána k akejkoľvek vedomej činnosti človeka, čo osobitne platí pre učenie. Pretože VD vzniká na podklade vrodeného poškodenia mozgovej kôry, pre klinický obraz VD sú typické aj poruchy pozornosti (ADD) alebo poruchy pozornosti spojené s hyperaktivitou (ADHD).

TERAPIA, PROGNÓZA.
Terapia dlhodobá. Na základe odborného, komplexného zhodnotenia rozumových, citových i sociálnych schopností dieťaťa je nevyhnutné navrhnúť celkový terapeutický plán, ktorý bude pozostávať z logopedickej starostlivosti, poprípade z nácviku kompenzačných foriem komunikačných možností, ale i zo psychologickej starostlivosti o dieťa. S vekom dieťaťa sa klinický obraz mení kvalitatívne aj kvantitatívne, a to individuálne od takmer úplného vymiznutia symptómov až po výrazné ťažkosti, pretrvávajúce do dospelosti. Narušený vývin reči vychyľuje z normy celý psychický vývin dysfatického dieťaťa, ovplyvňuje utváranie individuálneho vedomia, profilovanie osobnosti, vzdelávanie a zaradenie do života, má teda ďalekosiahle psychologické aj sociálne následky.
V predškolskom alebo mladšom školskom veku sa reč síce väčšinou rozvinie a ani v školskom veku nemusí byť reč dieťaťa nijako nápadná, ale dysfázia sa prejavuje predovšetkým poruchami čítania  a písania, verbálne IQ je oproti neverbálnemu významne znížené. Čítanie býva pomalé, namáhavé, neplynulé, pretrváva slabikovania, zámena a vynechávanie hlások, skomoleniny. Problémy robí alebo môže robiť sledovanie riadku a textu. Problémy v porozumení čítaného textu. Problémy v písaní sa môžu týkať grafickej a grafomotorickej realizácie písania ako je dodržiavanie tvarov písmen, sklon, čitateľnosť a úhľadnosť. Problémy sú v osvojovaní si pravopisných pravidiel a písomného vyjadrovania. Častým problémom je uvedomovať si hláskovú štruktúru slov, čo sa prejavuje v písaní diktátov. Je prítomné vynechávanie, zamieňanie písmen, vynechávanie dĺžňov a/alebom mäkčeňov, problém v dodržiavaní hraníc slov, v spodobovaní, v rozlišovaní i,í/y,ý. Problémy v matematike: neschopnosť osvojiť si predčíselné predstavy v predškolskom veku a následne v školskom veku pracovať s číslom, počítať s prechodom cez desiatku, veľkým problémom sú slovné úlohy.Problémy v ostatných náučných predmetoch (dejepis, prírodopis, zemepis): u starších žiakov je čítaná a písaná reč efektívny nástroj učenia sa. Deti s vývinovou dysfáziou sa nemôžu opierať o dostatočne funkčné jazykové schopnosti, majú problémy učiť sa písaním a/alebo čítaním, pretože majú problém porozumieť čítanému, spracovať dlhší text, zapamätať si dlhšie vety atď. Viazne písomné vyjadrovanie (slohové práce).
Od kvality jazykových schopností závisí napredovanie v škole, nadväzovanie vzťahov, voľba povolania, celkový osobnostný rozvoj dieťaťa. Jazykové deficity, ktoré si deti prinášajú z predškolského veku do značnej miery limitujú ich možnosti vzdelávať sa a uplatniť sa v konkurenčnom prostredí tak, ako by im to umožňovali ich intelektové predpoklady. Z tohto dôvodu považujeme logopedickú a špeciálno-pedagogickú intervenciu v diagnóze vývinovej dysfázie v období raného, predškolského a školského veku za nevyhnutnú a nezastupiteľnú.
Existujú terapeutické postupy, ktoré pomáhajú kompenzovať prejavy dysfázie a  ktoré predstavujú prevenciu problémov súvisiacich s čítaním (fonematické uvedomovania podľa Eľkonina), počítaním (škola pozornosti), efektívne komunikačné stratégie a stratégie učenia pre tieto deti. Pre dysfatické deti je veľmi častá realita požiadanie o odklad školskej dochádzky. Zaškolenie dieťaťa potom môže v závislosti od konkrétneho dieťaťa prebiehať viacerými spôsobmi. Už v predškolskom veku existujú špeciálne MŠ alebo špeciálne triedy v bežných MŠ pre dysfatické deti, alebo je dieťa integrované v bežnej MŠ. Súbežne dieťa navštevuje individuálnu alebo skupinovú logopedickú terapiu. Pred nástupom do školy niektoré základné školy ponúkajú nultý ročník. Existujú však taktiež plne organizované školy pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, alebo školy so špeciálnymi triedami pre tieto deti. V ideálnom prípade na bežných školách pracuje aj školský logopéd a psychológ, ktorí pracujú s integrovanými dysfatickými deťmi.

Zdroje: rôzne, net