16. apríla 2012

A budiž blog!

Tak mi napadlo založiť si blog sťa blok plný mne milých vecí a duchaplností rôzneho druhu ako ten, čo som mala na strednej. V tom starom bloku bolo o.i. veľa od stratenej generácie, som zvedavá, či by ma aj dnes nejaký Remarque zasiahol tak ako vtedy. Mala by som skúsiť. V posledných rokoch čítam málo kníh, ale pred pár mesiacmi som čo-to zas počítala a tak môžem teraz teatrálne otvoriť môj nový blog úryvkom z knihy Susan Minot Evening:


"Prebudila sa pred úsvitom... Ležala bez pohnutia, kým izba postupne osvetlela. Modrý strop sa zmenil na sivý a potom svetlosivý. Bolo absolútne ticho. Ako by sa začínalo niečo viac ako iba deň. Niekoľko dlhých chvíľ ležala a cítila... čo vlastne? Svetlo úsvitu jej pripomenulo stvorenie. Takto to určite bolo v prvý deň jestvovania sveta. Rozlialo sa riedke žlté svetlo a všetky smútky, ktoré v nej sedeli, akoby sa odrazu zdvihli a odleteli a nahradila ich nádej... Celý jej duch sa pozdvihoval a cítila nádej nielen nie iba pre seba, ale - hoci to znie absurdne - pre celé ľudstvo. Ležala tu na trasúcom sa liste a myslela na všetkých tých ďaľších ľudí, čo tiež ležali na svojich listoch a čakali na slnko, a zdalo sa, že ak vydržia ticho a trpezlivo čakať, napokon k nim príde to, po čom každý jeden z nich túži. Tým si bola istá. Izbu naplnila oranžová žiara..."