17. januára 2013

Ďakujem

Jill Smoklerovej za to, že mi pomohla cítiť sa ako normálny človek, že mi svojou Spoveďou šialenej matky ukázala, že aj ja patrím do klubu. Túto tak úprimnú knihu, pri ktorej som sa s veľkým uvoľnením smiala aj plakala (oboje z rovnakého dôvodu: veď to je o mne!), mi mali dať pri východe z nemocnice po pôrode prvého syna - alebo ešte lepšie - v lekárni pri kúpe tehotenského testu na jeseň 2008! Ušetrilo by mi to kopu frustrácie.



                Zopár názvov kapitol:
                         Toto malo byť nádherné?
                         Áno, na pôrodnom stole sa poserieš
                         Naozaj mi dovolia zobrať si túto vec domov?
                         V povolaní matka nemáte nárok byť chorá
                         Najväčšie dieťa (rozumej manžel, moja pozn.)
                         Neznášam deti cudzích ľudí
                         ...


Ako som raz náhodou začula z telky postavu z bezvýznamného filmu: Rodičovstvo je hrozné, hrozné a hrozné... a zrazu príde krásny moment, kedy si myslíte, že to za to stojí... a potom je to opäť hrozné.
Čistá pravda. A vďaka za ňu ľuďom, čo ju bez hanby šíria svetom plným obrazov modernej dokonalej šťastnej matky a jej dokonalých detí. Zo Spovede šialenej matky: Materstvo nie je len reťaz zázrakov, ktoré nasledujú jeden za druhým ako súčasť akejsi počítačovej prezentácie. Nie. Materstvo je strašidelné, špinavé, krásne, ťažké, zázračné, vyčerpávajúce, nevďačné, hravé a frustrujúce. Všetko toto zároveň a oveľa viac. Ktokoľvek sa vás pokúsi presvedčiť, že materstvo, to sú len tie dobré veci, nežije v realite (alebo je pod vplyvom silných liekov)... Nie ste prvá, ktorá sa cíti pod tlakom, prepracovaná a unavená a nie ste ani prvá, ktorá si musí priznať, že materstvo ju tak celkom nenapĺňa. A jedno vám garantujem - nie ste ani posledná...

Ďakujem tiež
za každý deň, čo sú moje deti zdravé;
za každú minútu ich spánku;
za každú pusu, silné objatie a "mám ťa rád, maminka";
za každý deň, keď som len unavená a nie unavená aj naštvaná.

A v neposlednom rade - ďakujem svojej mame.
Ona si tým všetkým prešla bez pomoci svojej mamy, bez auta, mobilu, internetu, jednorazových plienok, detských tv kanálov a podpornej literatúry.

PS: jaaaj a že sme prežili koniec sveta :)
PF 2013

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára