Veci, čo ma potešili III

Rýchly pôrod zdravého syna. Jeho úsmev. Jeho zamilovaný pohľad do mojich očí.

Môj prvorodený (ešte) nevie klamať - minule mi priniesol veľkú fľašu minerálky:

- Maminka, otvor fľašu.

- Si smädný?

- Nie.

- Chceš to vyliať na zem?

- Áno.

Babie leto. Krásny čas, úžasné farby a vône. Babie vraj preto, že jemné vlákna pavučín drobných pavúkov poletujúce vo vetre pripomínajú sivé vlasy starých žien, vravelo sa im tiež pradivo trpaslíkov či nite Panny Márie.

Nakupovanie cez internet. Super určite nielen keď človek nemá bohapusto veľa voľného času behať po obchodoch, ale mňa to teší teraz výnimočne. Pod zámienkou Vianoc a po úbohej rodičovskej čiastočne finančne posilnená novou materskou som pokúpila darčeky pre seba aj rodinu. Tešila som sa pritom naviackrát: keď som vec našla, chodila ju pár hodín či dní očumovať, klikla na kúpiť, aj keď prišla poštárka a dala mi ju akoby zadarmo (platené prevodom:) Začalo to tuším vintage bižutériou od sperkyalexandra.sk, ktorú som jednoducho musela mať, darmo sa mi muž smeje, že kam to chcem teraz nosiť... ku kojeniu, som mu povedala. Na jednom kúsku som  dokonca našla vyrazené vzadu Anna Sui :) A niečo som aj  drzo rozobrala a prerobila po svojom.

Veľký nápor zažilo sashe.sk, kde som nakúpila vianočné dary, ale aj sebe na meniny, na ktoré takmer všetci a vždy zabudnú - neodolala som lampworku kreatívneho štúdia Kateriny Koroleva: sklenené kúzlo Jesenné žalude.

Pravý hodváb z Talianska a kašmírová pašmína s hodvábom. Zaslúžim si. Veľmi dospelé, veľmi ženské. Drahé.

               

 

Trochu kultúry: prudko čítavá Lampa od Deborah Lawrenson - súčasná lovestory, voňavé Provensálsko, stará usadlosť, temná minulosť...

Od pôrodu som nevidela žiadny film, ale tesne predtým jeden pekne sadol: Le Premier jour du reste de ta vie (2008, Fr.), portrét rodiny s troma deťmi. Tá baba celá ja - blond, hektická puberta, Nirvana, čudné vzťahy, ... Ojoj, ako som ja veľmi veľmi chcela ísť na ten koncert do Prahy (ktorý bol zrušený, keď upadol Cobain do kómy) a ako som ja plakala, keď Cobain zomrel! Ten víkend pred 18timi rokmi som oslavovala 17te narodky... peace, love, empathy. 

Čo mi btw pripomína, že som zhliadla zaujímavý dobrý dokument Foo Fighters: Back and Forth (2011, USA), ktorý dokazuje, že Grohl nie je žiadny Cobainov pohrobok, ale nadaný cieľavedomý usilovný a pokorný muzikant a tato. Dozvedela som sa aj veľa nového, napr. že je až taký slávny :)